Svätá Dorota

Svätá panna Dorota, o ktorej kráse, múdrosti, pokore a čistote sa niesla povesť široko-ďaleko, žila v treťom storočí v Cesarei. A práve tieto jej vlastnosti vzbudili v nejednom srdci nebezpečné túžby. V tom období - za vlády cisára Diokleciána, sa odohrávalo to najukrutnejšie prenasledovanie kresťanov. Sapricius, cisársky úradník, sotva prišiel do Cesarey, zavolal k sebe Dorotu a žiadal, aby podľa cisárskeho rozkazu obetovala bohom.

Dorota odvetila, že nebeský vládca prikazuje, aby sme klaňali len pravému Bohu a jedine jemu slúžili. Hoci jej úradník Sapricius jej pohrozil mukami, Dorota sa nezľakla. "Tvoje muky trvajú krátky čas, ale oheň, ktorého by som bola účastná, keby som obetovala bohom, trvá naveky," odpovedala a pokračovala: "Bolo by hlúpe, aby som kvôli mukám, čo trvajú len krátko, vrhla sa do večného ohňa. Nebojím sa tvojho mučenia, pretože Pán povedal, že sa nemáme báť tých, ktorí zabíjajú telo, ale dušu nemôžu zabiť, máme sa viac báť tých, ktorí môžu telo i dušu zatratiť v pekelnom ohni."  

Dobre nahnevaný Sapricius ju hneď dal natiahnuť na škripec, ale Dorota i tak nepovolila, vyznávala Spasiteľa. Vtedy pre ňu vymyslel iný trest - dal ju zaviezť k dvom sestrám, Kristíne a Kaliste, ktoré zo strachu pred mukami zapreli svoju vieru a zaviazali sa, že získajú pre pohanstvo aj čistú Kristovu nevestu.

Stal sa však pravý opak - Dorota obe odpadlíčky získala pre kresťanskú vieru a obe sestry zomreli mučeníckou smrťou. Čím si Dorota tieto sestry získala? Na všetky ich slová odpovedala, že Spasiteľ sľubuje večné spasenie tým, ktorí plačú a trpia prenasledovanie kvôli jeho svätej viere. Keď zbadala, že uvažujú vrátiť sa ku kresťanstvu, povzbudzovala ich: "Pán je dobrý a veľké je jeho milosrdenstvo k všetkým, ktorí sa z úprimného srdca obracajú k nemu."

Sestry ale i tak nedôverovali v Božiu milosť a opäť ich povzbudzovala: "Pochybovať o Božom milosrdenstve je ešte väčší hriech, ako slúžiť modlám, preto nezúfajte, veď Pán je múdry a všemohúci lekár, ktorý jediný môže uzdraviť vaše rany, voláme ho Spasiteľom, lebo nás spasil a Vykupiteľom, lebo nás vykúpil, z celého srdca sa obráťte k nemu a určite nájdete u neho milosť." 

Vtedy sa obe sestry so slzami bolesti a pokánia vrhli k nohám Doroty a prosili ju, aby za nich orodovala u Pána. Dorota pozdvihla ruky k nebesiam a modlila sa: "Bože, ktorý si hovoril, že nežiadaš smrť hriešnika, ale aby sa obrátil a bol živý, Pane Ježišu Kriste, ktorý si povedal, že v nebesiach bude veľká radosť nad obrátením jedného hriešnika, než nad deväťdesiat deviatimi spravodlivými, preukáž svoje milosrdenstvo a prijmi tieto ženy späť k svojmu stádu, aby podľa ich príkladu sa k Tebe obrátili všetci, ktorí Ťa opustili." 

Sapriciu dal sestry zanedlho zavolať k sebe a keď pred ním odvolali svoje odpadnutie od viery, dal ich spáliť v kotle s vriacou smolou. A potom prišla rada aj na Dorotu. Nazúrený Sapricius ju opäť dal natiahnuť na škripec a telo páliť horiacimi fakľami. Zdalo sa však, akoby Dorota tieto muky necítila, mala podivuhodný úsmev a z jej tváre vyžarovala nebeská radosť.

Tyran nechápal, ako sa môže radovať uprostred takýchto múk a bolestí. Dorota mu odpovedala, že ešte nikdy v živote nezakúsil toľko radosti ako teraz, veď vyrvala z rúk nepriateľa duše svojich sestier a znovu ich získala pre Ježiša Krista. "Neodkladaj viac moju smrť, aby som ocitla v ich spoločnosti, lebo už veľmi túžim prísť k svojmu Ženíchovi, trhať v jeho záhrade ruže a oberať jablká a večne sa s ním tešiť."

Sapricius, vidiac, že všetko je márne, vyriekol nad Dorotu trest smrti sťatím. Vtedy Dorota vyriekla: "Ďakujem ti, ó Pane, že ma voláš k svojmu sobášu," a veselo vykročila k popravisku. Ulicami sa preháňal studený, ostrý vietor, z oblohy padal dážď so snehom, celé mesto bolo pokryté hmlistou šerosťou. Dorota podišla k úsmevom k svojim priateľom: "Hľa, aká pustá a nepríjemná je táto zem. Tak veľmi sa radujem, že už môžem odísť na druhý, krajší svet, tam, kde sa v záhrade môjho Ženícha skvejú krásne ľalie, kvitnú voňavé ruže, ó ako veľmi sa teším tomuto raju!" 

Popredný pisár Theofil, ktorý počul tieto slová a považoval ich za bláznovstvo, jej posmešne povedal: "Jaj, nevesta Kristova, pošli mi z raja tvojho Ženícha ruže." Svätá Dorota sa na neho vážne pozrela: "Tvoja žiadosť bude splnená, len aby si toho bol hodný."

Keď došla na popravisko, poprosila kata, aby sa mohla aspoň trochu pomodliť. Vtedy sa jej zjavilo spanilé pacholiatko, držalo košíček s tromi jablkami a tromi krásnymi ružami, ktorému vravela, aby išiel k Theofilovi a oboje mu odovzdal so slovami, že mu to posiela Dorota podľa svojho sľubu.

Vtedy sa Theofil hneď obrátil a stal sa kresťanom a zomrel neskôr mučeníckou smrťou. Nad Dorotu sa 6. februára 281 zablysol meč a jej čistú dušu si vzal nebeský Ženích. 

Životy svätých