Svätý Ján z Mathy

Svätý Ján z Mathy narodil sa vo Faucone vo Francúzsku v roku 1153. Jeho nábožná matka ho už ako dieťa zasľúbila božskému Spasiteľovi. Ján, kresťansky vychovaný mládenec a vzdelaný, sa stal kňazom. Svoju prvú svätú omšu slúžil v kaplnke parížskeho biskupa a práve pri tejto bohoslužbe sa stala zázračná udalosť - keď Ján, naplnený vrúcnou zbožnosťou pozdvihol svätú hostiu, na oltári sa zjavil anjel v podobe krásneho mládenca odetého v bielom rúchu, a na prsiach mal červeno-modrý kríž. Vedľa tohto mládenca kľačal z každej strany otrok, obťažený ťažkými okovami, pričom mali neznáme oblečenie, jeden sa zdal ako kresťan a druhý zasa ako pohan.

Ján sa vo svätom vytržení dlho pozeral na toto videnie, keď potom precitol a dokončil svätú omšu, povedal o videní biskupovi aj ostatným prítomným priateľom. Nevedeli mu dať inú radu, iba tú, aby išiel do Ríma za Svätým Otcom a vypočul si jeho vysvetlenie.

Ján však prv, než sa vydal do Ríma, sa odobral do horskej samoty, kde sa stretol s pustovníkom Félixom z Valois, slúžiacim Bohu práve v tomto hustom, osamotenom lese. Tu žil spolu s ním Ján celé tri roky. Medzi obomi mužmi panovalo nežné priateľstvo, a okrem rozjímania a spoločnej modlitby aj pracovali. Obývali jednu chyžku, v ktorej bol okrem jedného stola aj jeden oltár. 

Jedného večera sedeli obaja v družnej debate pri potôčiku a vtedy rozprával Ján Félixovi o svojom videní pri svätej omši a podotkol, že ho Boh týmto povolal k vykúpeniu kresťanských otrokov. Vtedy uvideli prichádzať k potoku jeleňa, ktorý mal medzi parohami červeno-modrý kríž. Bolo rozhodnuté. Na nič už nečakali a obaja sa vydali do Ríma.  

Svätým Otcom bol v tej dobe Inocent III., ktorý pustovníkov prijal veľmi láskavo a keď mu rozpovedali podrobne o podivuhodnom videní, hneď zvolal zbor kardinálov a biskupov, aby sa s nimi poradil ale zároveň nariadil slávnostné pôsty a modlitby, aby sa dozvedel Pánovu vôľu a na rovnaký úmysel slúžil aj na druhý deň svätú omšu.

 

A stalo sa presne to isté - keď pápež pozdvihoval svätú hostiu, celému zhromaždeniu sa zjavil rovnaký anjel ako Jánovi v parížskej kaplnke. Pretože po týchto zázrakoch už neboli pochybnosti, že Ján a Félix sú vyvolení, aby založili rád k vykúpeniu zajatých, Svätý Otec potvrdil založeniu rádu Najsvätejšej Trojice k vykúpeniu zajatých a obom sluhom Pána odovzdal malebné rehoľné rúcho - biely plášť s červeno-modrým krížom na prsiach.

Keď potom dostali od Svätého Otca požehnanie, vrátili sa do Francúzska, kde dostali od kráľa Filipa postaviť prvý kláštor a šľachtici im to prispeli hojnými hmotnými prostriedkami. Ján sa chcel okamžite vydať na cestu do Afriky, ale pre rozličné úlohy od Svätého Otca zostal doma a miesto seba tam poslal dvoch rehoľných bratov so značnou sumou, aby vykúpili zajatých kresťanov. Rehoľní bratia sa potom v roku 1200 vrátili so 168 vykúpenými otrokmi.

Keď potom povedali Jánovi, ako pohania ukrutne nakladajú s kresťanskými otrokmi, začal zbierať po Francúzsku a Taliansku peniaze a s nimi sa preplavil aj spolu s jedným bratom do Tunisu, kde vykúpil 150 kresťanov. Ale v okamihu, keď chcel vstúpiť na loď aj s vykúpenými otrokmi, vrhli sa na neho pohania a založili mu okovy pod zámienkou, že ich oklamal, no pravda bola taká, že sa im zachcelo viac peňazí.

Ján sa na ich počudovanie okovám potešil, mrzelo ho len to, že už vykúpených kresťanských otrokov neprepustia na slobodu. Bol bez peňazí a nebolo nikoho, kto by mu pomohol. Vtedy padol na kolená, vytiahol zo záňadria obraz Panny Márie, ktorý mal stále pri sebe a vrúcne sa modlil, aby nedopustila, aby vykúpení otroci museli znovu nosiť okovy.

Vtedy sa mu zjavila panna zázračnej krásy a do rúk mu vložila toľko zlata, koľko postačilo, aby sa nasýtila lakomosť pohanov. Ján teda smel odcestovať aj s vykúpenými bratmi, ale pohania aj tak nemali pokoja. Napadlo ich totiž, že práve Ján je na vine, prečo títo otroci neodpadli od svojej viery. Rozzúrení sa chystali zničiť loď, ale pod zvláštnou Božou ochranou sa mu podarilo aj s loďou doraziť k Ostii. Keď loď pristála, celé mesto bolo na nohách, každý sa rozbehol do prístavu zistiť, či sa nevrátil rodič, súrodenec alebo príbuzný, ktorých už dávno považovali za stratených. 

Ján sa potom v tichosti vrátil do svojho kláštora bez akejkoľvek očakávanej odmeny vďačnosti. Chvíľu trvalo, kým sa zotavil, no potom opäť vzal do ruky pútnickú palicu a chodiac z mesta do mesta žobral almužnu na vykúpenie ďalších zajatých. 

Raz cestoval do Španielska, kde Maurovia všemožne pracovali na tom, aby otrokov obrali o ich vieru. Ján mnohých vykúpil, no došli mu peniaze a opäť sa utiekal k premilej pomocnici Márii. Slúžiac k jej cti svätú omšu ju vrúcne vzýval o pomoc a keď ju dokončil, vedľa oltára ležalo toľko peňazí, koľko bolo treba na vykúpenie otrokov.

Ján však iba nevykupoval otrokov, ale aj neustále kázal hriešnikom a bludárom a takto vykonávajúc skutky milosrdenstva a ohlasujúc Božie slovo, zomrel 17. decembra 1213 v Ríme.

Modlitba. 

Milosrdný Bože, vlej do môjho srdca súcit k trpiacim núdzou, dopraj mi však aj tú milosť, aby som žiadny dobrý skutok nekonal preto, aby som sa páčil ľuďom, ale aby som všetko svoje konanie robil iba na Tvoju česť a slávu. Amen.

Životy svätých