Svätá Lucia

Sicílčanka svätá Lucia sa narodila koncom 3. storočia v Syrakúzach do vznešenej a bohatej kresťanskej rodiny. O jej náboženské vzdelanie sa starala najmä jej matka Eutychia, ktorá vodievala dcérku k hrobom svätých mučeníkov, aby sa ich príkladom povzbudila v horlivosti vo viere. Okrem toho jej čítala životopisy mučeníkov, najmä však o svätej Agáte, krajanke z mesta Catania. 

Malá Lucia hlboko prežívala osudy všetkých, o ktorých jej múdra mama čítala a tešila sa z ich veľkej slávy, ktorú získali v nebi. Takto vychovávaná Lucia milovala Boha od najútlejšieho detstva, obetovala mu svoje nevinné detské srdce a potajomky zložila sľub, že po celý život zostane pannou a bude sa venovať výlučne Spasiteľovej službe. Po vzor nešla ďaleko, vyvolila si svoju obľúbenkyňu svätú Agátu.    

Po otcovej smrti chcela starostlivá matka Eutychia vydať Luciu za mladého šľachtica, ktorý bol síce pohanom, no myslela si, že po boku jej zbožnej dcéry sa stane kresťanom. Keď povedala o svojom úmysle Lucii, veľmi sa preľakla a hneď sa oddala modlitbe, aby sa toto nemilé spojenie prekazilo. A milostivý Boh ochraňoval jej nevinnosť svojím spôsobom. Matka Eutychia Božím dopustením ťažko ochorela a lekári boli bezradní. Lucia sa však o ňu obetavo starala počas celých štyroch rokov, čo matkina choroba trvala, ale sa zároveň aj trápila pre mamino ochorenie. V tom čase sa na hrobe svätej Agáty diali divotvorné uzdravenia, Lucia teda nahovorila mamu, aby sa dala zaniesť do Catanie k hrobu svätej mučenice a tam prosila Boha o milostivé uzdravenie. Eutychia súhlasila.

Keď došli do chrámu, kde sa nachádzal hrob Božej služobnice Agáty, na svätej omši sa práve čítalo evanjelium o uzdravení ženy, sužovanej krvotokom. A rovnaké trápenie mala aj Eutychia už celé štyri roky. Bola to zvláštna udalosť, ktorá ju však posilnila a vo veľkej miere jej pomohla aj dcéra Lucia, ktorá horlivými modlitbami aj slzami prosila pri hrobe svätej Agáty o pomoc pre svoju matku. 

Unavená bolesťou nad chorou mamou zaspala. Vtedy sa jej zjavila panenská mučenica, ktorú sprevádzali anjeli a takto sa jej prihovorila: "Lucia, sestra moja, čo odo mňa žiadaš? Veď sama môžeš svojej matke pomôcť. Hľa, tvoja viera a dôvera pomohli tvojej matke, je zdravá. A tiež máš vedieť, že svojím panenstvom si pripravila Bohu milý príbytok v tvojom srdci a aj to, že Ježiš Kristus skrze teba oslávi Syrakúzy, ako skrze mňa oslávil Cataniu."

Keď sa po tomto zjavení prebudila, naradovaná matka jej oznámila, že je zdravá. Obe s radosťou ďakovali Bohu a Lucia sa vtedy matke priznala, že už dávno zasvätila svoje panenstvo Ježišovi Kristovi a chce v ňom zotrvať až do smrti, preto sa nikdy nevydá a dodala, že ju v tomto úmysle posilnila v zjavení aj svätá Agáta. 

"Nehovor mi už viac o ženíchovi, lebo ním je Pán Ježiš," povedala Lucia. "Daj mi veno, ktoré si mi nachystala na svadbu, pre blahobyt veriacich."

Matke sa to veľmi nepozdávalo, preto jej povedala, že až zomrie, nech si s ním Lucia spraví čo chce. Lucia sa však nedala odbiť a začala prosíkaním apelovať: "Obeta, ktorá patrí Bohu, sa má robiť zo slobodnej vôle a zapretím seba." A týmito slovami premohla matkinu nechuť. Z vďaky za milosť uzdravenia sa odhodlala, kým je ešte živá a zdravá, splniť vôľu svojej dcéry a po návrate do Syrakúz rozdali svoj majetok chudobným, sebe ponechali len toľko, aby mali z čoho skromne žiť.

Urodzený pohan, ktorý si chcel vziať Luciu za manželku, sa dopočul, že spolu s matkou Eutychiou predávajú na verejnej dražbe drahé klenoty a iný majetok. Zvedavý na dôvod takého konania sa pýtal Eutychinej slúžky čo to má znamenať. Horlivá kresťanská slúžka mu však nechcela povedať, že z jeho svadby s Luciou nič nebude, hovorila opatrne: "Moje panie spoznali statky veľkej ceny a túžia po nich, preto predávajú nepotrebné veci, aby tak mohli dosiahnuť tie drahocenné statky."

Pohanský mladík si vysvetlil slúžkine slová po svojom, myslel si, že sa preňho chystá veľký majetok ako Luciino veno. Preto sám posiela k nim kupcov, aby odkupovali ich drahocennosti. Lenže veľmi rýchlo vytriezvel. Keď zistil, že Eutychia utŕženými peniazmi za odpredané veci podporuje chorých, chudobných a zbožných pútnikov, a že nielen majetok, ale aj Luciina ruka je preňho stratená, začal zúriť a láska sa razom zmenila na nenávisť. 

Urazená hrdosť a sklamané lakomstvo ho popudili ku krvavej pomste. Rozbehol sa za vladárom Paschiasom a žaloval na štedrú dobrodinku chudobných. Obžaloval Luciu, že mu nezachovala vernosť, ľahkomyseľne premárnila veľký majetok, ktorý mal slúžiť ako veno a tiež „vyzvonil“ aj to, že je horlivou kresťankou.

Cisár Dioklecián v tom čase za spolupráce Maximiana Herculiusa a Galeriusa krvavo prenasledoval úbohých, bezmocných kresťanov vydaním príkazu, aby bol každý verný vyznávač Ježiša Krista zavraždený.

Paschasius nelenil, okamžite dal Luciu uväzniť a keď ju potom predviedli pred jeho súdnu stolicu, žiadal, aby sa zriekla kresťanstva a hneď obetovala modlám. Lucia však odpovedala: "Nepoznám iného Boha okrem všemohúceho Stvoriteľa neba i zeme. On žiada, aby sme mu prinášali čistú a nepoškvrnenú obetu. Moje náboženstvo je také čisté a nepoškvrnené, aké žiada Boh a nebeský Otec: navštevovať siroty a vdovy v ich súžení a nepoškvrnene zachovať seba od tohto sveta. To som robila tri roky a tak sa obetovala aj živému Bohu. Celý svoj majetok som rozdelila chudobným, a keď už nemám nič, čo by som obetovala, podávam bohu ako živú obetu samu seba."   

Vladár však povedal, že sa drží cisárskych rozkazov, také taľafatky nech si Lucia hovorí seberovným. 

Medzi obomi sa rozvinul rozhovor. "Ako vladár sa drž cisárskych rozkazov, ja ako kresťanka konám podľa Božích zákonov,“ hovorila Lucia, „ty sa bojíš cisára, ja sa bojím Boha. Vyhľadávaš cisársku priazeň, ja milosť a priazeň Boha. Konaj podľa svojej vôle, ja robím, čo mi je k spáse." 

Pohan ju obvinil, že rozhajdákala majetok a Lucia sa smelo obraňovala: "Svoj majetok mám bezpečne uložený. Nikdy som sa nespolčovala s modlármi, ani s nemravníkmi, ktorí zvádzajú veriacich z cesty viery a navádzajú ich, aby opustili pravého Boha a Stvoriteľa, ale aby sa klaňali kamenným a dreveným modlám a tak si naveky zničili telo i dušu."

  

Pohanský vladár jej pohrozil, že hneď zmení zmýšľanie, keď ju dá odviesť na miesto verejnej hanby, ale u Lucii s vyhrážkou nepochodil, smelo odporovala: "Keď neprivolím k nešľachetnému konaniu, moja nevinnosť neutrpí a nebudem zneuctená. Niet násilia ani moci, ktoré by ma priviedli k hriechu." 

Silné slová rozzúrili Pachasia a prikázal vojakom, aby odviedli Luciu do verejného domu, kde ju mali hanebne zbaviť panenskej nevinnosti a potom usmrtiť. Lenže sa stalo čosi, s čím nikto nerátal. Hoci sa vojaci namáhali zo všetkých síl, nedokázali s Luciou pohnúť. Božou silou stála neohnuto na mieste. Skúsili to teda inak. Priviazali ju o žrebca, no ani on nedokázal s Luciou pohnúť. Stála ako prikovaná. 

Rozbesnený vladár si myslel, že Lucia určite používa dajaké čary a rýchlo poslal po pohanských čarodejníkov, aby rozviazali zväzky jej kúziel. Ani oni nepochodili a odmenou im bol iba Luciin pokojný pohľad.

Paschasius sa triasol hnevom, ale aj hanbou a zároveň obavou, že keď sa ostatní pohania dozvedia, že nedokázal pohnúť so slabou pannou, budú sa mu vysmievať a označia ho za slabocha. Prikázal založiť okolo Lucii oheň, no netušil, že ona v tej chvíli ďakovala Bohu, že jej posiela mučenícku korunu. Kati zapálili okolo Lucie hranicu, no hoci plameň hneď vysoko vyšľahol, utvoril okolo nej iba oblúk a jej samotnej sa nedotkol. Tento zázrak spôsobil u pohanov úžas, hneď začali prevolávať: "Veľký je Boh kresťanov!" A do toho kontroval krik besniaceho vladára: "Zakoľte ju!"

Kat na jeho príkaz prebodol mečom Luciino hrdlo. Hneď však nezomrela. Nebojácny kňaz podplatil pohanských vojakov, podal jej sväté prijímanie a potom ju odniesol do úkrytu. Tam sa okolo nej zhromaždili kresťania a Lucia ich napomínala, aby žili cnostne, strážili nevinnosť svojho srdca, dôverovali Bohu a jeho svätej prozreteľnosti. Potom sa modlila za stálosť kresťanov v pravej viere a obrátenie zaslepených pohanov a vtedy sa jej zjavil Boží anjel s palmovou ratolesťou a ľaliou a odniesol jej čistú dušu do nebeskej vlasti. Bol 13. december 304.

Nábožní kresťania pochovali Luciino telo s veľkou úctou v Syrakúzach a neskôr sa na mieste jej hrobu postavil chrám. Luciina duša odišla do neba, no stále zostávala na zemi prostredníctvom mnohých zázrakov, ktorými Boh oslávil svoju horlivú vyznávačku. „Odmena“ čakala aj na Paschasia – čoskoro po Luciinej smrti zakúsil, ako chutí prísny Boží súd a jeho kliatba, keď bol cisárom najprv uväznený a potom aj odsúdený na smrť.

Modlitba

Ó Bože, ráč nám na príhovor svätej Lucia dopriať, aby sme poznali, aký drahý poklad je čistota srdca a aby sme neupadli do osídiel, ktoré sú kladené tomuto pokladu, ale dosiahli odmenu v nebi, ktorá je prisľúbená čistým dušiam. O to ťa prosíme skrze Ježiša Krista, tvojho Syna a nášho Spasiteľa. Amen.

Životy svätých