októbra 27, 2024
Svätú Sabínu priviedla k viere otrokyňa
Za vlády cisára Handriána žila v Ríme urodzená Sabína, vdova po vojenskom hodnostárovi Valentovi. A hoci bola Sabína pohanka, žila počestne a bola dobrosrdečná voči chudobným. Boh mal s ňou svoj plán a priviedol do jej domu kresťanskú slúžku Serapiu, ktorá cnostným a nábožným životom získala za krátku dobu svoju pani pre Ježiša Krista.
Serapia sa narodila v Antiochii, ale keď sa tam rozmohlo kruté prenasledovanie kresťanov, utiekla aj s rodičmi do Ríma. Zakrátko zostala v tomto meste sama, rodičia jej zomreli a nezostal jej po nich žiadny majetok. Sirota tak bola nútená hľadať obživu u cudzích ľudí a Boh chcel, aby vstúpila do služby u vdovy Sabíny, ktorá veľmi skoro u nej spoznala vynikajúce cnosti a tak si obľúbila, že ju ani nepovažovala za slúžku, ale správala sa k nej ako k svojej priateľke a dôverníčke.
Serapia si každý deň verne plnila kresťanské povinnosti, s veľkou horlivosťou sa modlila, ostražito bdela nad svojimi zmyslami, svedomito vykonávala práce v domácnosti. Keď Sabína videla, ako náboženstvo jej slúžku posväcuje a učí cnostiam, nechala sa od nej poučiť o viere, uverila v Ježiša Krista a dala sa pokrstiť. Slúžka Serapia jej bola odvtedy ešte milšia, považovala ju dokonca za svoju dcéru a nazývala sa jej matkou. Obe ženy sa pretekali na ceste kresťanskej dokonalosti a takto si zhromažďovali poklady zásluh pre večnosť.
Hoci sa Sabína stránila sveta, rímskym pohanom neušlo, že prestala ctiť modly. Keď sa prevalilo, že to má na rováši Serapia, zatkli ju a postavili pred súd. Sabína ju nechcela v týchto ťažkých chvíľach opustiť a sprevádzala ju na súd, kde jej vladár Berillus vytkol, že si neváži svoj rod a pridala sa k nenávideným kresťanom, čím hnevá bohov, ktorým sa cisár klania a napomenul ju, aby opustila zvodkyňu Serapiu a v pokoji sa vrátila domov.
"Kiež by si sa tiež nechal poučiť od tejto svätej panny o Kristovi," povedala mu Sabína. "Kiež by ustúpil od nečistých duchov a poznal pravého Boha, ako som spravila aj ja." Tento dôrazný dohovor vladára zarazil a obe ženy prepustil.
Sabína si však bola vedomá, že Serapii hrozí veľké nebezpečenstvo, chcela ju ukryť, ona sa však bránila: "Drahá matka, nestrachuj sa o mňa, ale radšej sa za mňa modli. Dúfam, že mi Pán Ježiš dá dosť síl, aby som zostala jeho vernou služobnicou."
Už po troch dňoch prišli do Sabíninho domu vladárovi vojaci s príkazom predviesť Serapiu pred súd. Slúžka išla s nimi ochotne. Na súde vyzval vladár Serapiu, aby obetovala bohom, ktorým sa klania cisár, ale povedala mu, že je kresťanka a nesmie sa klaňať diablom. "Bojím sa všemohúceho Boha a len jemu sa každý deň obetujem."
Sudca sa jej pýtal, kde stojí chrám jej Krista a akú obeť mu prináša, na čo mu Serapia odvetila, že mu obetuje svoju neporušenú čistotu a stará sa nakloniť k tejto obeti aj svojich blížnych. "Nie je nič krajšie, než poznať pravého Boha a slúžiť mu nábožným životom. Ak sa Božou milosťou zachovám v čistote, budem aj Božím chrámom, ako hovorí Písmo - Ste chrámom živého Boha."
Sudca lakonicky povedal, že keď teda bude porušená, prestane byť chrámom svojho Boha. Ale Serpia mu povedala, že kto porušuje Boží chrám, toho Boh rozptýli. "Zaťatú" Serapiu dal Berillus zatvoriť a poslal za ňou dvoch mužov, aby ju znásilnili. Svätá panna sa vrúcne modlila, aby sa Pán nad ňou zmiloval a nepriateľ nad ňou nezvíťazil.
Jej modlitba bola vypočutá. Sotva muži vošli do cely, aby ju poškvrnili, Božou mocou boli oslepení a tak veľmi sa preľakli, že padli na podlahu ako mŕtvi. Keď sa sudca o tom dozvedel, nepochyboval, že za toto domnelé kúzlo môže Serapia. Keď potom modlitbou a znamením svätého kríža vrátila zrak zmieneným mužom a vzkriesila ich z omámenia, považoval zatvrdnutý Berillus aj toto za čarodejníctvo a prikázal, aby ju zbičovali a mučili ohňom. Serapia v týchto mukách vyznávala svoju vieru a potom bola sťatá mečom.
Keď sa vdova Sabína dozvedela o mučeníckej korune priateľky Serapie, dala ju pochovať a uložiť v hrobe. Ale zanedlho sa aj ona ocitla pred súdom pre svoju vieru a keď sa nedala po dobrom, ani po zlom odlúčiť od Ježiša Krista, prikázal sudca Elpidius, aby bola za svoju nenávisť k bohom popravená mečom. Tento ortieľ bol vykonaný 29. augusta. Jej umučené telo položili kresťania v rovnakom hrobe vedľa Serapie. Okolo roku 430 boli ostatky svätíc prenesené do nového chrámu, ktorý bol postavený v Ríme k ich úcte.
Žiadne komentáre: