októbra 20, 2024
Svätý pápež Ján Pavol II. zomrel s najkrajšími slovami na perách
Rodina Wojtylová sa 18. mája 1920 rozrástla o druhorodeného syna, ktorý dostal meno Karol Józef. Meno Karol bolo po otcovi a Józef na počesť generála Józefa Pilsudského, ktorý pred desiatimi dňami porazil červené vojská pri Kyjeve. V otvorenom okne spálne manželov Wojtylových bolo počuť spev, v kostole oproti práve spievali latinské hymny k sláve Panny Márie na rannej omši.
Batoľa Karola pokrstili 20. júna v kostole Panny Márie vo Wadowiciach. Otec, poručík poľskej armády mal právo požiadať o krst armádneho kaplána, otca Franciszka Zaka.
Na šesťročného Karola veľmi mocne zapôsobila procesia na Veľký piatok. Zebzydowská kalvária, pútnické miesto, vzdialené od Wadowic 15 kilometrov bola pre Karola niečo úžasné. Tisíce pútnikov tam prežívali Kristovo umučenia a práve tu spoznal, aká je skutočne živá kresťanská viera.
Keď 15. septembra nastúpil Karol do školy (začiatok školského roku bol odložený), stal sa jeho prvým učiteľom Józef Koman, no vzorom pre Karola sa stal Marcin Wadowita, po ktorom sa volala škola. Učiteľ katechizmu, otec Franciszek Baranczyk bol so svojím žiakom veľmi spokojný, šesťročný Karol predbehol vedomosťami aj starších spolužiakov.
Deväťročného Karola opustila 13. apríla 1929 mama Emilia. Odišla do večnosti a iba o niekoľko týždňov neskôr, 25. mája, pristúpil Karol k prvému svätému prijímaniu. O rok neskôr skončil obecnú školu a stal sa z neho gymnazista s výborným prospechom. V decembri 1932 zomrel jeho starší brat Edmund, ktorý bol pľúcny lekár. Karol sa počas štúdia "zamiloval" do divadla, bol ním doslova pohltený. V máji 1938 najprv prijal sviatosť birmovania a 14. mája potom zložil maturitu.
V júni ho povolali na mesačný vojenský výcvik na základňu Zabrzyca Góra, kde bol Karol spolu s ostatnými chlapcami pri 9. rote siedmeho práporu. Počas výcviku pracoval v kuchyni a na stavbe cesty.
Keď po mesiaci mal v ruku potvrdenie o vzornom absolvovaní výcviku, našiel si nového kamaráta Jerzyho Bobera, ktorý rovnako miloval divadlo a tiež sa zapísal na univerzitu. Karol starší si však neprial, aby sa jeho syn sám odsťahoval do Krakova. Bol mu totiž všetkým, čo mu z rodiny zostalo. Otec a syn sa teda spoločne presťahovali do krakovského domu vo štvrti Dubniky, ktorý patril Karolovmu strýkovi.
V októbri 1938 Karol prvý raz vstúpil na pôdu univerzity Jagellonského, kde na želanie svojho otca študoval filológiu, ale nechcel sa vzdať ani divadla. Už vtedy sa ukázal ako iný, spolužiaci ho pozývali na rôzne večierky, kde alkohol tiekol prúdom, no keď Karol zakaždým pozvanie odmietol, prestali naňho naliehať.
V roku 1939 sa vo svete pomaličky schyľovalo k vojne. Karol išiel ako každý prvý piatok na spoveď do Wawelskej katedrály v Krakove, kde sa spovedal otcovi Firglewiczovi, ktorého poznal už od detstva. Bola to netradičná spoveď - počas nej sa ozýval hluk motorov a výbuchy bômb, obaja sa vydesili, pretože im došlo, čo sa stalo. Nemci toho dňa o 4,15 napadli Poľsko a začala sa druhá svetová vojna. Karol ešte ráno miništroval pri svätej omši a po záverečnom požehnaní utekal domov za otcom. Rozhodli sa okamžite odísť z Krakova a vydať sa na východ. Po niekoľkodennom putovaní došli neďaleko Rzeszowa, kde len o vlások unikli smrti. Bombardéry tam totiž ostreľovali kolónu utečencov. Museli sa teda vrátiť späť do Krakova. Karol sa vrátil na univerzitu, ale do druhého ročníka už nenastúpil - Nemci poslali profesorov do koncentračného tábora.
V septembri musel preukázať, že má trvalú primeranú prácu, aby nemusel odísť na nútené práce do Nemecka. Rozhodol sa preto robiť pomocníka strelca v kameňolome v krakovskej štvrti Zakrzywek, kde sa ťažil vápenec. Hlavný strelec Francziszek Labus veľmi skoro poznal, že Karol prahne po duchovnom živote: "Karol, vy by ste sa mali stať kňazom. Pekne spievate, máte dobrý hlas, bolo by vám dobre." Práca v kameňolome bola tvrdá a náročná najmä v zime. Karola po šiestich mesiacoch preložili do neďalekej chemickej továrne, kde bola práca ľahšia. Karol si tak mohol po nociach čítať a vzdelávať sa. Pretože si ho kolegovia veľmi rýchlo obľúbili, nevadilo im, keď zaňho v noci pracovali.
Začiatkom zimy 1941 vážne ochorel otec Karol. Keď mu 18. februára syn niesol jedlo, našiel ho už v posteli mŕtveho. Karol celé štyri dni zostal pri zostal pri zosnulom otcovi a modlil sa. Potom otca pochovali v Krakove, kde boli neskôr privezené ostatky aj jeho matky Emilie.
Mladý Karol začal v roku 1942 štúdium seminára, počas ktorého bol na zozname hľadaných osôb. Keď Nemci vtrhli do domu jeho tety, Karol bol doma sám a modlil sa. Nemci vybehli na prvé poschodie a našťastie prehliadli dvere, vedúce do Karolovho bytu. Zachránil sa len zázrakom a potom ho arcibiskup Sapieha schoval v seminári.
V decembri 1944 získal po dvojročnom štúdiu v seminári prvé dve nižšie svätenia a 1. novembra 1946 bol vysvätený na kňaza. Svoju prvú svätú omšu slúžil v rodných Wadowiciach 10. novembra za svoju rodinu a potom pokračoval v štúdiách v Ríme.
Domov sa vrátil v júni 1948, v tom istom roku zavŕšil 24. novembra štúdium doktorátom teológie. 14. júna 1949 obhájil v Ríme dizertačnú prácu a v roku 1950 dostal dvojročné pracovné voľno, aby sa mohol znovu venovať štúdiu a habilitačnej práci, po ktorej úspešnom dokončení sa smel nazývať profesorom a mohol tak prednášať v seminári teologickej fakulty, pokým ju komunisti nezatvorili. Došlo tiež k čistkám, ktoré mali jediný cieľ - zlikvidovať cirkev.
V lete roku 1958 trávil dovolenku s priateľmi na Mazurských jazerách a 4. júla mu bol doručený telegram - pápež Pius XII. menoval Karola Wojtylu pomocným biskupom monsignora Baziaka a súčasne titulárnym biskupom v dnes už neexistujúcej starobylej diecéze Ombi. Karol Wojtyla sa tak 28. septembra 1958 stal v 38-ich rokoch najmladším vysväteným biskupom v Poľsku.
Za motto si vybral Totus Tuus (celý tvoj), ktoré pochádza od francúzskeho svätca Grigniona z Montfortu, ktorého dielo veľmi silne zapôsobilo na Karola. A hoci dosiahol vyššiu dôstojnosť, naďalej sa stretával s priateľmi, s ktorými trávil letné dovolenky.
V roku 1964 sa stal Karol arcibiskupom a svojím prejavom na koncile ešte viac vstúpil do povedomia. 28. júna 1967 bol Karol jedným z 27 kardinálov, ktorých vymenoval Pavol VI. Bola to odmena za intenzívnu pastoračnú činnosť v Poľsku.
29. septembra 1978 sa kardinál Wojtyla pri raňajkách pred svätou omšou v kuchyni dozvedel od svojho šoféra Józefa Muchu, že pápež Ján Pavol I. zomrel na zlyhanie srdca. 16. októbra bol v ôsmom hlasovaní konkláve, na ktorom sa zúčastnilo 111 voličov - kardinálov, zvolený počtom 99 hlasov nový pápež. O 18,43 sa na balkóne Baziliky svätého Petra objavil kardinál Pericele Felici, aby predniesol slávne slová - Habemus papam a tisícom veriacim oznámil meno nového pápeža - Karola Wojtylu. Stal sa 264-tým pápežom, navyše od roku 1523 prvým netalianskym pápežom a vôbec prvým slovanským pápežom. Prijal meno Ján Pavol II.
Azda najdojímavejším okamihom na slávnostnej svätej omši, ktorú sledoval celý svet, sa stala výzva Jána Pavla II., adresovaná všetkým kresťanom: "Bratia a sestry, nebojte sa! Otvorte dvere Ježišovi Kristovi dokorán!" A potom ešte niekoľkokrát zopakoval: "Nebojte sa!"
Ako pápež rozhodne nezaháľal, pracoval 18 hodín denne. Jeho pontifikát trval 26 rokov a 5 mesiacov, bol jedným z najdlhších v histórii. Počas neho vykonal 104 zahraničných ciest, stal sa prvým pápežom, ktorý vo svojej funkcii navštívil Spojené kráľovstvo a stretol sa s najvyššou predstaviteľkou anglikánskej cirkvi, kráľovnou Alžbetou. Počas svojich ciest ukazoval svoju oddanosť Panne Márii - navštívil írsky Knock, portugalskú Fatimu, Guadalupe v Mexiku a tiež francúzske Lurdy a nielen tam, ale všade, kde prišiel, priťahoval obrovské masy ľudí.
No nie každý ho miloval. 13. mája 1981, v deň 64. výročia zjavenia Panny Márie vo Fatime bol pri tradičnej stredajšej jazde v papamobile po Svätopeterskom námestí naňho spáchaný atentát rukou Turka Mehmeta Ali Ağcu. 9mm guľka browningu mu prešla bruchom, poranila mu črevá a len o niekoľko milimetrov minula hlavnú brušnú tepnu. Ihneď ho previezli do nemocnice Gemelli, kde potom stratil vedomie. Pred 5-hodinovou operáciou mu jeho sekretár Stanisław Dziwisz udelil posledné pomazanie, ale chvála Bohu, hneď na druhý deň sa Ján Pavol II. prebral a 18. mája bol potom prevezený z JIS-ky do svojej súkromnej izby. Tam sa o desať dní neskôr dozvedel tragickú správu, že zomrel poľský prímas kardinál Wyszyński.
Po návrate z nemocnice a zlepšení zdravotného stavu sa opäť snažil pracovať do miery, ako mu to bolo umožnené. Navštívil aj tureckého atentátnika vo väzení a po tom, čo mu pápež odpustil, daroval mu fatimskú medailu, ale keď sa pápeža novinári pýtali, čo mu Ağca povedal o svojom motíve zastreliť ho, odpovedal: "To je naše tajomstvo."
Ako pápež zohral významnú úlohu vo svetovej politike a je mu prisudzovaný podiel na zrútení komunistických režimov v strednej a východnej Európe. Počas svojho pontifikátu svätorečil 482 ľudí, blahorečil 1338 osôb, výrazne podporoval mariánsku úctu a zdôrazňoval povolanie k svätosti.
Niekoľko rokov pred smrťou ochorel na Parkinsona a artritídu. V sobotu 2. apríla 2005 napokon vo večerných hodinách opustil svet, aby odišiel k Otcovi. Ako príčina jeho skonu sa uvádza senilita, sepsa, Parkinsonova choroba a infarkt myokardu. Posledná rozlúčka s pápežom sa konala v piatok 8. apríla v pochovaný je v Bazilike svätého Petra vo Vatikáne.
Čoskoro sa po jeho smrti začali ozývať hlasy, aby bol prehlásený za svätého. Už na jeho pohrebe volal dav heslo Santo Subito - Nech je svätý hneď, čo však podľa cirkevného práva nebolo možné, nakoľko sa k tomuto úkonu vyžaduje splnenie prísnych podmienok a zložitý beatifikačný a kanonizačný proces.
Napokon bolo 14. januára 2011 oznámené, že došlo k splneniu všetkých nutných podmienok a 1. mája 2011 bol Ján Pavol II. blahoslavený. Stal sa tak najrýchlejšie blahoslaveným pápežom v cirkevných dejinách. Jeho sviatok sa podľa liturgického kalendára slávi 22. októbra, v deň, kedy bol ako pápež uvedený do svojho úradu.
27. apríla 2014 prehlásil pápež František (za účasti emeritného pápeža Benedikta XVI.) Jána Pavla II. a pápeža Jána XXIII. za svätých.
A aké boli pápežove posledné slová? Tie najkrajšie: „Pozwólcie mi iść do domu Ojca“ - Nechajte ma odísť do Otcovho domu.
Podrobnejšie sa o pápežovi Jánovi Pavlovi II. dočítate TU
Životy svätých
Žiadne komentáre: