Svätý Valentín mučeník

februára 14, 2023

Svätý Valentín mučeník

Svätý Valentín žil v dobe vlády cisára Klaudiusa II. Písal sa rok 268. Hoci bol cisár počas svojho panovania voči ľuďom vľúdny, predsa nezastavil prenasledovanie kresťanov. Ani si nevšímal miestodržiteľov a prefektov, ktorí presiaknutí nenávisťou žíznili za krvou kresťanov, ale aj lakomstvom nad ich majetkami. 

V čase, kedy sa Klaudius nachádzal v Ríme, zajali aj kňaza Valentína. Po niekoľkých dňoch ho predviedli pred cisára. "Hovorí sa o tebe, že si statočný a múdry muž, ale tvoj život sa mi nepáči, povedz, prečo nechceš byť našim priateľom? Prečo sa spolčuješ s tými, ktorí sú svojou bezbožnou poverou našimi nepriateľmi, aj nepriateľmi ríše?" 

Valentín ho vážnymi slovo ubezpečoval, že voči cisárovi aj k ľuďom chová vo svojom srdci najvrelšiu lásku, svedomito plní zákony krajiny a každý deň sa za neho modlí a odporúča všemohúcej ochrane Pána neba i zeme. Okrem cisára ho počúvali aj sudcovia a jeden z nich, v strachu, že by takéto vyznanie mohlo pôsobiť veľmi dobre na cisára, sa opýtal Valentína: "Ako ale zmýšľaš o našich bohoch, o veľkom a dobrotivom Jupiterovi a o múdrom Merkúrovi?"

"O nich si myslím iba to, že buď nikdy neexistovali, alebo že boli rovnako biedni a smrteľní ľudia ako my, ktorí počas svojho života slúžili jedine hanebnému smilstvu," Valentín odpovedal úprimne. Sudca sa hneď rozčúlil a kričal, že sa rúha bohom a cisárovi. Cisár však nereagoval, Valentín sa mu zapáčil a on si to všimol, využil príležitosť a začal presviedčať cisára, aby sa obrátil a veril v Ježiša Krista, takto bude spasený, rozšíri hranice svojej krajiny a premôže všetkých svojich nepriateľov.

Zdalo sa, že sa jeho slová dotkli cisárovho srdca, no keď to zbadal zlomyseľný prefekt mesta Kalfurnius, vykríkol: "Počujte otcovia ľudu, ako tento človek márni cisára! Máme zanechať staré náboženstvo, ktoré sme do seba vsali s materským mliekom, máme zradiť svojich bohov a zbaviť sa ich ochrany!"

Jeho slová mali účinok. Aj cisár sa preľakol a v obave, aby nenastala vzbura, dal Valentína do prefektových rúk, aby ho zviedol k odpadnutiu od viery, alebo ho potrestal. Prefekt si však nechcel špiniť ruky, preto posunul Valentína sudcovi Asteriovi. Ten ho vzal domov, aby nad ním vykonal súd.

Rimania mali vo zvyku stavať vo dvoroch a dvoranách malé sochy domácich a rodinných bôžikov, pred ktorými sa modlievali za ochranu a požehnanie domácich. Sotva Valentín prekročil prah sudcovho domu, držiac sa pohanského zvyku začal sa takto modliť: "O Pane a Bože! Osvieť všetkých, ktorí sú ešte pohrúžení v tmách modloslužby a daj im poznať, že Ježiš Kristu je svetlo sveta."

"Ako môžeš hovoriť, že je tvoj Kristus pravé svetlo sveta?" Asterius sa opýtal.

"Môj Kristus je nielen pravé svetlo, On je svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prichádzajúceho na tento svet," odvetil.

"Presvedčíme sa teda, či máš pravdu," Asterius dodával, "mám chovanicu, veľmi milé dievča, ale od dvoch rokov je slepé. Ak jej vrátiš zrak, som pripravený vyznať, že je Kristus pravý Boh, pravé svetlo sveta a dostaneš všetko, čokoľvek si zažiadaš."

 

Predviedli pred Valentína dievča, on padol na kolená a modlil sa: "Pane Ježišu Kriste, ty pravé svetlo, osvieť svoju služobnicu!" Keď vyriekol tieto slová, oči dievčaťa sa otvorili a vyžaroval z nich radostný úžas. Udivený Asterius aj s manželkou, celkom vydesení z tohto zázraku, padli k Valentínovým nohám a naplnení vrúcnou túžbou sa ho pýtali, čo by mali urobiť, aby boli spasení?

"Zničte domácich bôžikov, tri dni sa postite a odpusťte všetkým svojim nepriateľom," odvetil im.

Asterius svedomito splnil Valentínov príkaz, prepustil otrokov na slobodu a so všetkými členmi rodiny sa dal pokrstiť. 

Ale keď sa o tom dopočul cisár, obávajúc sa povstania ľudu, dal Valentína a všetkých obrátených vrhnúť do žalára a potom, 14. februára 270 boli sťatí sekerou. Jedna kresťanská žena dala pochovať pozostatky svätého mučeníka, na ktorého hrobe neskôr, počas vlády pápeža Júliusa postavili veriaci kostol. 

Životy svätých